Tvár potom a krvou zmáčanú, bolesťou, čo za nás dal
Hlavu mal korunou zráňanú a kríž si na plecia vzal
Tí, ktorí citia s ním hlavy klonia a boja sa prísť k Nemu
A vtedy zraky sa upreli na jednu jedinú ženu
Žena sa cez zástup prediera o chvíľu stojí pred ním
Šatkou mu jeho tvár utiera, odvahy a lásky čin
Vojaci kruto ju odsotia a ľud sa na nich len díva
To sama ešte nič netuší, nevie, čo pri sebe skrýva
Kráčala tou cestou krížovou a v ruke si držala
Plátenú šatku, ktorou Jeho tvár láskavo pohladila
Jediná z nihc mala odvahu utrieť tú strápenú tvár
/:A On jej na šatke plátenej obraz svoj zanechal:/
NOTY:
1. flauta Záver:
a g a d a g f g c g f g f e d c d d f e d c d
2. flauta
a g a d2 a g f g c2 g a a a c2 c2 c2 a a (g a g) f g a g a
3. flauta
d2 c2 d2 a a e f e e e d e f g f e d d a d2 c2 d2
4. flauta
d d d d e f c c c c d e d d d a a a d d (g) e c a g a